Takto to vidím ja...

Chcel som, že by to malo celé hlavu a pätu. Začať od začiatku a postupne sa dopracovať k dnešku. Takto to neurobím. Sú veci, o ktorých potrebujem písať viac ako o tom, kedy som sa narodil, kedy mi vypadol prvý zub, kedy padla moja prvá pusa a tak... (neradujte sa, napíšem aj o tomto...)

 

Chladne mi srdce...

 

Toto je to, čo ma v posledných dňoch naozaj trápi. Ten pocit prišiel a ja som ho neustál. Hrozne som sa preľakol. Taký pocit nepoznám, neviem ako sa s ním vysporiadať a čo s tým pocitom robiť.

 

Človek, s ktorým žijem, ktorého som miloval sa mi vzďaľuje. Fyzicky je stále pri mne, ale duchovne odchádza., či vlastne odchádzam ja od neho. Bojoval som o neho, bojoval som o náš vzťah a bojoval o našu lásku. Zvyčajne sa nevzdávam. Bojujem do posledných síl a prehru priznávam až keď mám pocit, že som vyskúšal všetky spôsoby a použil všetky zbrane.

Použil som všetko, čo ovládam.

Použil som rady od iných.

Viac nevládzem.

Nebudem ten, čo ten vzťah ukončí. Čo povie stačilo a ďakujem.

Čakám.....

Čakám, lebo teraz je na ťahu niekto iný. Tak čakám a mne chladne srdce, srdce, ktoré milovalo. Čakám a čas sa kráti...

 

Otrepané frázy hovoria, že vo vzťahu sú dvaja. A obaja v ňom musia robiť kompromisy. Iba tak nájdu spoločné šťastie, harmóniu a ostatné tie pekné veci.

Robil som kompromisy a urobil som ich veľa. Urobil som ich ešte viac ako veľa. Robil som ich dovtedy, kým som nezistil, že pre všetky tie kompromisy a ústupky to už nie som ja. Človek, ktorý stál vedľa mňa ma menil a menil ma tak, že sa moje osobné JA, moje vnútro, moja osobnosť začala brániť a povedala stop. Dokážem pre lásku urobiť takmer všetko. Takmer je tam preto, lebo nedokážem zmeniť svoju podstatu, zmeniť to čo zo mňa robí mňa. Ja sa nenechám zmeniť na horšieho človeka. Ja sa nezačnem pozerať na svet cez šedé okuliare. Som iný. Mám radšej ružovú.

 

Tak čakám...

Na ťahu je niekto iný...

 

Tento blog nebol veselý. Tak sorry...

pa