Takto to vidím ja...

 Naozaj každý, kto ide okolo si pukne.

Niekto si pukne jednu, niekto dve a sú takí, čo sa tam postavia a pukajú aj minútu.

Lezie mi to na nervy. Ja nepukám.

Dobre, raz som si pukol. Ale potom už nie. Prečo aj iní nemôžu puknúť raz, alebo dva krát a potom už nie? Neviem...

Rozčuľuje ma to. Pukajú kolegyne, zákazníci, najviac asi puká moja šéfka (...aspoň čo som odpozoroval), ale pukol si už aj obchodný riaditeľ. Naozaj neviem, čo je toto za úroveň.

Hnevá ma to. Veď  za chvíľu už nebude čo pukať a ako k tomu prídu ostatní?

Asi dva týždne dozadu priniesli obrovský val takej tej fólie, čo sú na nej tie bublinky na pukanie. Všetci to poznáte. Pukali sme to s radosťou, až posadnutosťou, keď sme boli malí. Ja si to pamätám z bomboniér, ale aj z elektroniky a vôbec všetky krabice, v ktorých bolo niečo, tak tam tieto fólie s bublinkami boli.

A teraz ich máme na predajni milión. Je to obrovská rolka, asi 1,5m vysoká a nekonečne dlhá. Tak si každý myslí, že si môže puknúť. Však je ich tam milión. 

Nie nemôže.

Rozčuľuje ma to. Ako k tomu príde niekto, kto si to bude chcieť kúpiť? (...aj keď neviem, kto by to na čo potreboval...)

Ja nepukám. Mám stále neuveriteľné nutkanie sa toho dotknúť, vždy, keď idem okolo, ale nepuknem. Slušnosť mi nedovolí. Tak sa toho len tak letmo dotknem, pohladím a to mi stačí. Uspokojí to moju potrebu. Neviem, prečo aj iní tak nemôžu...

Povedal som, že ich poviem. Ale u nás niet komu. Lebo všetci pukajú. Tak som to povedal Vám všetkým. Cha.

Oddiel II.

 Toto nie je ani celý a plnohodnotný oddiel, len taký dodatok k článku z minula.

Proces chladnutia sa zastavil. Naozaj to s človekom pohne, keď mu polovička povie, ako veľa pre neho znamená a čo všetko k nemu cíti... a hlavne, že sa chce zmeniť.

Som iný. Som odvážnejší, som asertívnejší a je mi lepšie. Nie je to vyriešené úplne. Ostáva toho mnoho doladiť, ale myslím, že ak pôjdeme týmto tempom a smerom ďaľej, bude to OK.

Neveril som,  ale začínam veriť.

  Preto na záver výzva ľudstvu:

 VŠETCI, ČO VO VZŤAHOCH TRPÍTE, OTVORTE OČI, ZDVIHNITE ZADKY A HOR SA TO RIEŠIŤ. AJ ZA CENU ROZCHODU. VÝSLEDOK NEMÔŽE BYŤ NIČ INÉ, AKO ÚSPECH.